Neohodnotené

BIO AGÁVOVÝ SIRUP

Zlatá alternatíva, ktorá vám osladí život. Agávový sirup je vynikajúci do ovocných šalátov, nápojov, cereálií, müsli, dezertov,... palacinky a palacinky. Jeho sladivosť je 2-krát vyššia ako u bieleho rafinovaného cukru alebo medu.
Variant
Dodanie do 10 dní (1 ks) Vypredané Vypredané Zvoľte variant
Kód: 4000000050000006 4000000050000016 4000000080000001 Zvoľte variant
€45,32 / ks €43,84 / ks €10,85 / ks od €10,85 / ks
Kategória: Prírodné sladidla

História

Azteci a osadníci vyprahnutej Severnej Ameriky

Už počas existencie starých indiánskych kmeňov bola táto obrovská šťavnatá rastlina veľmi vyhľadávaná, najmä pre jej lahodne sladkú chuť. Vtedajší Aztékovia považovali sladký nektár z listov agáve za najcennejší. Používali ho na výrobu tradičných bylinných likérov a iných zmesí, ktoré sa používali pri rituáloch.

Vďaka prízemným, dužinatým listom, ktoré dokážu zadržať veľké množstvo vody, sa agáve darí aj v suchých, piesočnatých oblastiach Severnej Ameriky. Tu slúžil ako potrava pre vtedajších osadníkov. Listy agáve pre ich výnimočné účinky hojne využívali aj vtedajší liečitelia, ktorí prikladali narezané listy na bolestivé a opuchnuté rany.

Agave bola pôvodne divoká rastlina. S rozvojom poľnohospodárstva bola rastlina domestikovaná a následne pestovaná na novozaložených plantážach rozšírených najmä v teplých oblastiach dnešného Mexika.

Agáva je tiež surovinou na výrobu tradičnej mexickej tequily, čo vyplýva z jej latinského názvu Agave Tequilana.

 

Pôvod a pestovanie

Sukulentná rastlina z Mexika, ktorá nesmie chýbať

Pôvod agáve smeruje najmä do oblasti dnešného Mexika, kde táto sukulentná rastlina hojne rastie dodnes. Vo voľnej prírode je ľahko rozpoznateľný vďaka svojmu obrovskému vzrastu a typickému vzhľadu.

Základ rastliny tvorí prízemná ružica, ktorú tvoria takmer dva metre dužinatých listov, ktoré zbierajú vodu. Vďaka nim môže agáva prežiť v takýchto suchých oblastiach. Z prízemnej ružice vyrastá kmeň vysoký až 5 metrov, na ktorého vrchole je rozvetvené kvetenstvo nazývané pina alebo hlava.

Sladký nektár získaný z listov sa jemne zahusťuje pri nízkych teplotách na výsledný sirup zlatistej farby. Sladký nektár sa získava len z rastlín, ktoré dosiahli fyziologickú zrelosť. Agáva si však dáva načas, pretože toto želané štádium dosiahne až vo veku 6 rokov.

 

Zloženie a vlastnosti

Až 2x viac sladkosti ako biely rafinovaný cukor a med

Agávový sirup má vďaka svojmu jedinečnému zloženiu typickú zlatistú farbu a sladkú chuť pripomínajúcu karamel. Vďaka šetrnému spôsobu spracovania sa vo výslednom sirupe zachováva maximálny obsah prirodzene sa vyskytujúcich látok. V závislosti od pomeru a rôznych druhov obsiahnutých monosacharidov má tento zlatý sirup až dvakrát vyššiu sladivosť ako biely rafinovaný cukor alebo med. S agávovým sirupom preto narábajte opatrne - na osladenie jedla stačí polovičné množstvo.

 

Návod na použitie

Na ovocné šaláty, nápoje, cereálie, müsli, dezerty,...

Agávový sirup môžete použiť ako alternatívu bieleho rafinovaného cukru, medu a iných sladidiel.Sladivosť agávového sirupu je veľmi vysoká. Preto na osladenie jedál stačí len polovičné množstvo.

Vďaka sladkej chuti a jemne karamelovej vôni ním môžete ochutiť rôzne ovocné šaláty, nápoje, cereálie, müsli a dezerty. S týmto sirupom sú obľúbené palacinky a lievance. Používa sa aj v slanej kuchyni, kde sa môže pridávať do šalátových dresingov a rôznych marinád, najmä pre svoje ochutnávacie vlastnosti.

 

Na záver

  • Sladidlo
  • Zdroj rafinovaného cukru a iných sladidiel
  • Organická kvalita
  • Vhodné pre vegánov
  • Vhodné pre vegetariánov

 

Zdroje

REGALADO-RENTERÍA, Evelyn, Juan Rogelio AGUIRRE-RIVERA a César Iván GODÍNEZ-HERNÁNDEZ, 2020. účinky fruktánov z agáve, inulínu a škrobu na aspekty metabolického syndrómu u zdravých potkanov Wistar. ACS Omega. (5), 10740-10749.

L. WILLEMS, Jamie, a Nicholas H. LOW, 2012. Profily hlavných sacharidov, polyolov a oligosacharidov agávového sirupu. Použitie týchto údajov na analýzu pravosti. Journal of Agricultural and Food Chemistry. 60(35), 8745-8754.

G. LOPEZ, MERCEDES, NORMA A. MANCILLA-MARGALLI a GUILLERMO MENDOZA-DIAZ, 2003. Molekulárna štruktúra fruktánov z Agave tequilana Weber var. azul. Journal of Agricultural and Food Chemistry. 51(27), 7835-7840.

ANTONIO MORALES-SERNA, José et al. 2010. Homoisoflavanóny z Agave tequilana Weber. Molecules. 15(5), 3295-3301.

VALENZUELA, Ana, 2011. Nový program pre krajové odrody modrej agáve: potraviny, energia a tequila. Global Change Biology BIOENERGY: Universidad de Guadalajara, Guadalajara, Mexiko. 3, 15-24.